Dnes sú 4 roky od dňa, kedy sme sa dozvedeli o zákernej vražde dvoch mladých ľudí, novinára Janka Kuciaka a jeho priateľky Martinky Kušnírovej. Čo sa stalo s vzťahmi, od tej doby, mojimi očami. Možno to vidíte podobne a možno nie.
Pamätám ten deň, keď internet začal šíriť správu o vražde dvoch mladých ľudí. V súkromných skupinách sa začalo objavovať nepotvrdené meno mŕtveho novinára, časom sa pridávali už potvrdené informácie, ale stále človek nechcel veriť, že by sa niečo také mohlo stať. Hlava to nebrala, ale pretlak informácii potvrdzoval smutnú skutočnosť.
Potom prišiel (aspoň pre mňa) šok. Oficiálne potvrdenie redakcie Aktualít, že zastreleným bol ich kolega Janko Kuciak a jeho partnerka Martinka Kušnírová.
Jeho články som čítal, jeho články som vyhľadával, ale jeho meno pre mňa dovtedy bolo iba menom novinára. Nič viac a nič menej. Bol síce zárukou donesenia faktov, ale určite nie s ľahkým a ľahko zrozumiteľným a pochopiteľným obsahom. Ale, nejako podvedome som týmto informáciám veril.
Čo sa potom udialo v spoločnosti si každý pamätá ináč, ale tu prejdem k sebe, čo som v posledných 4 rokoch postrehol ja.
V prvej etape to vyzeralo, že je celá spoločnosť otrasená a že sme všetci na jednej lodi, boja proti neprávosti. Tento stav trval krátko, tak do vytvorenia "ALL FOR JAN" a prvých mítingov "Za slušné Slovensko". Toto bol podľa mojich skúseností bod zlomu spoločnosti.
Potom prišla druhá etapa, ale tá už bola osobná. Vzťahová. A musím povedať, že mňa osobne dosť prekvapila. Odrazu sa spoločnosť (aj dovtedy blízke vzťahy) začali deliť na tých čo podporujú "Za slušné Slovensko" a tú druhú. Dosť dlho som nechápal, ako sa v tak vážnej téme dokážu ľudia postaviť "PROTI" a tvrdo to odmietnúť. Toto bolo pre mňa dosť tvrdé prebudenie do Slovenskej reality, nakoľko som človek v princípe dôverčivý a veriaci na úprimnosť. Aj v tomto veku v prvom momente verím každému. Dnes rýchlejšie, ako v mladosti, toto častokrát mením.
Táto druhá etapa ma ľudsky dosť prekvapila, nakoľko som zistil, koľko aj mojich známych, odrazu priznalo to, čo roky verejne nedali najavo a to svoju "ľudskú" príslušnosť k režimu, ktorý tu vytváral dlhé roky SMER SD a jeho koaličné strany. Veľa ľudí sa vtedy, ako sa hovorí "odkopalo".
Pomalým, ale zato precíznym vyšetrovaním sme sa dozvedali, kto a prečo je za touto brutálnou vraždou a ako niečo také mohlo vzniknúť. Podhubie sa budovalo zvrchu od funkcionárov... Zase ako v rozprávke, sme prišli na to, že sme stále opakovali to isté. Z capov sme robili záhradníkov.
Tretia etapa začala kampaňou pred voľbami do NR SR 2020. Tento boj táborov sa presunul do volebných kampaní a vo vzťahoch sa to zhoršovalo, či už pracovných, susedských, ale aj rodinných. Za dva a pol roka po vražde sa stále nenašiel jedený bod, ktorý by akýmkoľvek spôsobom, obyvateľov spájal.
Za dva a pol roka po vražde sa stále nenašiel jedený bod, ktorý by akýmkoľvek spôsobom, obyvateľov spájal.
Mňa prekvapuje, že po všetkých tých informáciách, ktoré vyšli na povrh, sa stále našlo dosť voličov, ktorí dokázali veriť predchádzajúcej generácii a voliť ich. Na druhej strane ma prekvapila masa ľudí, ktorá uverila videu z Canes a ešte pár výborne načasovaným marketingovým výstrelom, ktoré dostali na koňa víťaza volieb.
Spoločnosť sa rozdelila (podľa mňa) na tých, ktorí podporujú "starú gardu", ktorá tu vládla 12 rokov. Ďalšia skupina potrebuje SVOJHO spasiteľa a tomu bezvýhradne drukuje. Tretia skupina sa správa tak, že to vyzerá, že im je to všetko jedno, politika ich nezaujíma a voliť ani nechodia. A je tu ešte malá skupina tých, ktorí týmto trom skupinám nerozumejú (tu sa ja vidím).
Nerozumiem, ako dnes môže niekto veriť stranám SMER SD a HLAS? Jednoducho sa o ich konaní a pohnútkach toľko prevalilo, že byť na ich strane je nehodné zdravého rozumu.
Nerozumiem, ako dnes môže niekto bezvýhradne veriť, svojej politickej skupine a nekriticky ju obhajovať, aj v jasných zlyhaniach. Tu myslím na tých, ktorí volili OĽaNO, SaS, Za ľudí, Sme rodina, PS. Ide mi výhradne o termín "nekriticky obhajovať", nie stáť za svojou značkou. Držať zástavu svojej značky chápem, ale nevidieť a nekritizovať zlé rozhodnutia a dokonca nadávať na zvyšok!
Tento článok je povzdychom pred komunálnymi voľbami, kde sa v princípe nemusí a hlavne nemá, pozerať na politickú príslušnosť.
Bohužiaľ spoločnosť je tak silno polarizovaná, že toto bude najťažším orieškom komunálnej kampane. Ak sa nám, všetkým spolu, podarí vybrať si ľudí do mestského parlamentu naprieč celým politickým spektrom, tak máme šancu, posunúť Pezinok tým správnym smerom k prosperite a rozvoju.
Nevyberajte prosím ľudí podľa príslušnosti k jednotlivým stranám, ale podľa toho, ako ich poznáte. Nepotrebujeme poslancov ani primátora, ktorý je príslušný k akejkoľvek politickej strane, ale potrebujeme takých, ktorí chcú spolu posunúť Pezinok. Dá sa to.
Keďže píšem o "zlomoch" za posledné 4 roky, tak ešte raz k téme.
Ak chceme posunúť Pezinok dopredu (a to všetci chceme), tak urobme Pezinský predvolebný zlom a nevyberajme do komunálu podľa politických tričiek, ale podľa ľudí.
Podľa ich duše,
entuziazmu,
chuti robiťpre mesto,
radosti a nadšenia pre tak potrebnú zmenu.
Verte, že sa to dá.
Autor článku je kandidátom na primátora mesta Pezinok a poslanca za Grinavu
Ak ste článok dočítali až tu a niečo v článku vás zaujalo, budeme radi ak tento článok budete zdieľať.
Je to jednoduchá akcia, ktorá nám pomôže v našej ďalšej práci.
Ďakujeme
