Dnes sa chcem venovať mačkám a ľuďom, ako hovorí nadpis článku.
Mačka (mačkovitá šelma) pozná svoj rajón, svoj domov, ale na druhej strane ju jej mrštnosť a zvedavosť predurčuje na "šmejdenie" po vedľajších záhradách. Bohužiaľ tu sa na svojich potulkách stretáva s "človekom".
Pred troma rokmi mi zastal rozum, keď naša známa nám zavolala, že náš stratený kocúr ( 3. mesiace / Pezinok Grinava) je na FB Malinovo, kde hľadajú jeho majiteľa. Nerozumiem tomu, ako niekto z Malinova zoberie kocúra v Grinave a hľadá mu majiteľa na FB v Malinove, ale okamžite sme kontaktovali Malinovo a išli pre kocúra.
Povedali sme si, že blbca každý z nás občas stretne a hlavne kocúra sme našli.
Tri roky sme si v pohode nažívali s našim Ferom až jeho životnosť skončila. Asi, ale to sa už nikdy nedozvieme a ani po tom už nepátrame.
Prišiel čas na ďalšieho kocúra.
A prišli ďalšie konania, ktorým ja nerozumiem.
Rád si sám nájdem mačku / kocúra, ktorí sa mi páčia vzhľadovo a potom si ich učím základným veciam na spoločnom dvore s veľkým psom a viacerými ľuďmi. Jednoducho sa snažím nastaviť pravidlá medzi zvieratami a ľuďmi. Malého kocúrika naučím, kde má kadiť a čúrať, naučím ho, aby sa nebál veľkého psa a veľkému psovi "vysvetlím", že musia spolu na dvore kooperovať, aby sme nakoniec boli všetci na dvore šťastní a spokojní. Tu vzniká veľký problém.
Odbehnem pre príklad mimo mačky, medzi ľudi.
Predstavte si, že u suseda máte malé dieťa, ktoré už po štyroch lezie, tzv. lezúň. A predstavte si, že nemáte medzi pozemkami plot. Keď tento lezúň prejde na váš pozemok, tak si ho necháte a nakŕmite?
Prečo, do riti, si necháte a nakŕmite cudzieho malého kocúrika, ktorý sa dostal na váš pozemok? PREČO?
Malé dieťa učíme, aby si od cudzích ľudí nebralo cukríky, ale 8 týždňového kocúrika nedokážem naučiť, aby si od cudzích ľudí nebral žrádlo. Nedokážem to.
Náš druhý kocúrik sa zatúlal ku kauflandu, kde ho hromada ľudí kŕmila a nakoniec si ho zobrala sebou slečna do Piešťan, lebo sa jej zdal, že je to pouličný kocúr. Stretnúť za 3 roky dvoch blbcov je už veľa aj na mňa. Ale tu to neskončilo.
Po necelých 20 hodinách kocúra doma, sme ho zase našli na FB, či ho niekto nehľadá. Popis? Nebojte sa, nakŕmili sme ho a postarali sme sa oň. Tu už som prichádzal do mdlôb, ale keďže sa našiel u suseda cez plot, tak som to prehltol.
3 dni na to, zase nemáme kocúra doma. Beháme po záhrade, voláme naň, na 20:00 na krmenie (na ktoré už štandardne reagoval) neprichádza. A ja nerozumiem, prečo ľudia, susedia (blízky, alebo vzdialenejší) kŕmia cudzí majetok? Preto, že je to krásny kocúrik a ich deti a vnúčata ho chcú?
Mačka má u nás slobodu pohybu, ale pokiaľ je to mladý kocúrik, ešte nemá všetky návyky, ale stačí tak málo.
Stačí nehrať sa s cudzím zvieraťom a nekŕmiť cudzie zviera.
V momente keď bude mať hlad, tak sa znova vráti tam, kde vie, že má pravidelne stravu.
Kocúr, ktorý prešiel po vašej záhrade nie je "bezdomovec", je to iba zviera, ktoré má svoj domov, má svoje očkovania, majiteľov stál nejaké peniaze a rodina má k nemu aj nejaký citový vzťah.
Nekradnite mačky, ale kúpte si!
Iba toľko som chcel
Stále hľadáme nášho Marlyho (na fotkách). Dobrý domov má na Družstevnej 38 v Grinave. Okolie: Cintorínska, Hurbanová, D Virgoviča.
0948 64 04 11
Ak ste článok dočítali až tu a niečo v článku vás zaujalo, budeme radi ak tento článok budete zdieľať. Je to jednoduchá akcia, ktorá nám pomôže v našej ďalšej práci.
Ďakujeme
